História vakcinácie

Ak chceme spoznať pravdu o vakcinácii, je dobré sa pozrieť na jej históriu. Skúmanie minulosti môže viesť k poznaniu. Nebudeme sa tu však zaoberať priekopníkmi vakcinácie, ktorej história siaha až do 15 storočia, alebo šamanmi a medicinmanmi, i keď napríklad poznanie ľudí ako Edward Jenner, ktorý koncom 18. storočia očkoval kravskými kiahňami, a ktorého vlastný syn kvôli jeho vakcíne zomrel ako dvadsaťročný a ťažko retardovaný, by mohlo veľa napovedať. Pozrieme sa na vakcináciu prevádzanú v širokom merítku.

Prasacia chrípka v roku 1976

Nie, nemáte deja vu – to, čo je tu teraz, tu už raz bolo. V roku 1976 bola v Amerike vyhlásená epidémia prasacej chrípky! Slogany propagandy informovali, že kto sa nedá očkovať, môže zomrieť, a prasacia chrípka sa dávala do súvisu so španielskou chrípkou.

V čele očkovacej kampane stál Dr. David Sencer z Centra pre kontrolu chorôb (CDC) za podpory Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Rovnako tak bolo očkovanie podporené väčšinou kongresmanov a aj samotným prezidentom Fordom, ktorý dokonca neváhal vyhrnúť rukáv a dal sa odfotografovať, ako dostáva injekciu. Následne bola uvoľnená z poplatkov daňovníkov suma 135 miliónov dolárov na nákup očkovacej vakcíny.

Hoci lekárska a vládna propaganda posielala paniku šíriace reklamy do všetkých novín, úrady, ktoré boli ochotné držať sa faktov, uvádzali presný opak. Napríklad dr. J. Anthony Morris, jeden z hlavných vládnych expertov na vakcíny, sa vyjadril, že neexistujú žiadne dôkazy, že prasacia chrípka je zabijak, alebo že sa rozšíri. Povedal tiež: „Neexistujú žiadne dôkazy, že vás vakcína ochráni pred chrípkou, pretože neexistovali žiadne prípady prasacej chrípky, na ktorých by sa vakcína mohla odskúšať.“

Dr. Morris, pretože oponoval programu vakcinácie a poukázal na nebezpečia a neúčinnosť vakcíny, bol vyhodený z práce. Zdá sa, že ľudia stojaci za vakcináciou boli ochotní urobiť čokoľvek, aby neprišli o nemalé finančné zisky, ktoré vakcinácia prináša. Podobných vyjadrení, ktoré vakcínu proti prasacej chrípke označovali za neadekvátnu, aby mohla konať nejaké dobro, však pribúdalo. Ako americkí, tak aj anglickí odborníci pri testoch na laboratórnych zvieratách dosiahli rovnaké výsledky - keď bola dávka dostatočne silná, aby vírus zabila, zabila aj zvieratá, a keď bola dostatočne oslabená, aby bola pre zvieratá a ľudí bezpečná, bola príliš slabá, aby zabila vírus, a nepredstavovala žiadnu ochranu.

A teraz pozor. Nakoniec vysvitlo, že strašenie prasacou chrípkou bolo založené len na smrti jedného jediného vojaka vo Fort Dix v New Jersey! Dokonca neexistovali ani žiadne skutočné dôkazy, že tento vojak menom David Lewis prasaciu chrípku mal. V skutočnosti zomrel na následky oslabenia organizmu pod náporom fyzických cvičení, od ktorých nebol oslobodený i napriek tomu, že žiadal o hospitalizovanie.

Treba ešte spomenúť, že všetci vojaci na zmienenej základni boli zaočkovaní proti chrípke vakcínou Port Chalmers, o ktorej sa tvrdilo, že obsahuje antigény na ochranu proti všetkým kmeňom chrípky. Krátko po očkovaní však na chrípku ochorelo viac ako 500 mužov, čo dokázalo, že vakcína proti chrípke vôbec nechránila, ale naopak ju spôsobovala. Podobne boli v rovnakej dobe hospitalizovaní vojaci i v iných útvaroch a je pravdepodobné, že existovali i ďalšie prípady otravy očkovaním - nepochybne so sfalšovanými úmrtnými listami, ako je to obvyklé v prípade úmrtia na očkovanie. V úmrtných listoch pri otrave vakcínou zvyčajne stálo "zomrel na zápal pľúc, hepatitídu, zápal mozgových blán“ alebo niečo iné.

Propagátori očkovania sa zúfalo pokúšali nájsť aspoň jeden prípad prasacej chrípky, aby ospravedlnili očkovaciu kampaň. Ale nenašli jediný prípad, dokonca ani medzi prasatami. Keď sa dopočuli o človeku menom Larry Hardison z Missouri, ktorý mal symptómy prasacej chrípky, vycestovali tam, aby odobrali vzorku z jeho krku a mohli z toho urobiť prípad. Ale kým sa k nemu dostali, bol už zdravý. Väčšina prípadov chrípky, ktoré preverili, boli spôsobené samotnou vakcínou...

Spolu s propagandou vakcinácie sa šíril i nesúhlas verejnosti. Krátko po začiatku kampane, keď vakcína začala spôsobovať úmrtia a katastrofy, a dôverčiví ľudia slepo kráčali do očkovacích stredísk, mnohí ľudia, ktorí podvod od začiatku prehliadli, sa pokúšali dostať varovanie do novín, televízie a ďalších komunikačných prostriedkov. Ale médiá boli hluché. Niekoľko „dobrodruhov“ sa pokúsilo osloviť čo najviac ľudí varovnými letákmi a prostredníctvom stretnutí. Ale nedostalo sa to k dostatočnému počtu ľudí. Do konca roku 1976 sa dalo z celkovej populácie 216 miliónov občanov očkovať proti neexistujúcej prasacej chrípke podľa dostupných informácií 25 miliónov Američanov a do konca programu prasacej chrípky takmer 50 miliónov.

Postupne sa k nesúhlasu s vakcináciou pridali i médiá, ktoré neboli pod vplyvom ľudí stojacich za plánom vakcinácie. Napríklad „The National Enquirer“ 2. novembra 1976 napísal: "Vládny babráci z radov zdravotníckych expertov nesú priamu vinu na úmrtiach spôsobených programom prasacej chrípky - pretože zlyhali a nevarovali ľudí pred nebezpečenstvom očkovania. A masový program očkovania je zbytočný, pretože na celom svete neexistujú žiadne prípady prasacej chrípky.“ Vakcinácia bola dokonca nazvaná plánom masovej vraždy!

Po mnohých úmrtiach, infarktoch a paralýzach spôsobených vakcináciou musela byť nakoniec zastavená skôr, než vypuknú nepokoje a ľudia budú chcieť pozabíjať všetkých iniciatívnych lekárov a propagátorov očkovania. Tvrdenia, že vakcína ochráni 85% až 90% očkovaných a že vedľajšie účinky budú malé a bezvýznamné, sa ukázali ako nepravdivé, nutnosť ochrany vakcináciou ako cielená lož. Vakcinácia bola všeobecne odsúdená a nazvaná výpalníctvom. V novinách sa objavovali slová ako: „Nadišiel čas požadovať rezignáciu všetkých, ktorí stoja za podvodom s prasacou chrípkou“, alebo „tí, ktorí boli zodpovední, by sa mali morálne zodpovedať americkej verejnosti.“


Detská obrna 1955

V novinách a časopisoch sa začala opakovane objavovať reklama: „Ochráňte toto leto svoje dieťa. Váš syn či dcéra bude mať najlepšiu šancu ochrániť sa pred opätovným úderom obrny, ak sa mu podá vakcína teraz. Vakcína Dr. Salka výrazne znižuje paralýzu obrny medzi tými, ktorí ju dostali v roku 1955 a bude chrániť tisíce ľudí v roku 1956, keď sa použije včas. Ak chceme zastaviť detskú obrnu v roku 1956, musí byť očkovanie okamžite zintenzívnené. Úspech bude závisieť od toho, koľko detí dostane aspoň dve dávky vakcíny pred ďalšou sezónou detskej obrny. Navštívte svojho lekára alebo úradníka verejného zdravia TERAZ, aby vám poradil, kedy a kde získať vakcínu.“ Následne boli uverejňované prehlásenia o účinnosti a bezpečnosti vakcíny.

Keď vakcína zabila prvých sedem ľudí a počet obetí denne narastal, propaganda použila ústa vysokých vládnych zástupcov a naďalej tvrdila, že vakcína je bezpečná a že očkovanie musí pokračovať. A to i napriek pochybnostiam v radoch odborníkov, a bez toho, aby existovali dôkazy o tom, že vakcína naozaj účinná a bezpečná je.

Správy o smrtiach však náhle umĺkli. Neskôr uviedol časopis „Defender“, že zlé správy týkajúce sa výsledkov programu vakcinácie proti obrne boli cenzurované, aby sa ľudia nebúrili. Čo všetko sa neurobí pre „dobro a pokoj“ občanov...

Dosť veľkým fiaskom bolo, keď štatistiky ukázali, že na detskú obrnu zomrelo, alebo ju dostalo oveľa viac zaočkovaných ako nezaočkovaných. V deviatich z 10 prípadov sa paralýza obrny dokonca šírila viditeľne z končatiny, kam bola vakcína obetiam vstreknutá. Po týchto zisteniach bolo očkovanie proti detskej obrne napríklad v štáte Idaho úplne zastavené riaditeľom štátneho zdravotníctva Petersonom, ktorý označil vakcináciu za priamo zodpovednú za úmrtia a ochorenia na detskú obrnu. To, že hneď neochoreli všetci ľudia, ktorí dostali vakcínu proti detskej obrne však neznamená, že neboli poškodení a že si neniesli zárodok rakoviny alebo iných chorôb do budúcnosti. Je naozaj pochybné, ako môže rozložené tkanivo obličiek opíc a hnis nakazených zvierat v kombinácii s inými vysoko toxickými látkami urobiť niečo dobré, ak je to vstreknuté do ľudského tela.

S odstupom času vyšlo na povrch, že Salk vakcína, rovnako ako aj Sabin vakcína proti detskej obrne, ktorá sa podávala orálne, bola infikovaná SV40 vírusom, ktorý spôsobuje nádory a ktorým je vďaka vakcinácii nakazených po celom svete veľký počet ľudí. Takéto hrubé omyly a slová o bezpečnosti vakcín však vôbec nejdú k sebe. Ale cieľ zrejme svätí prostriedky...


Španielska chrípka 1918

Prvá svetová vojna trvala pomerne krátko a vakcíny na očkovanie vojakov nestihli byť spotrebované. Pretože neexistovala žiadna epidémia, ktorá by umožnila výrobcom predať vakcíny verejnosti, použili na propagandu vakcín tvrdenie, že vojaci sa vracajú domov z cudzích krajín so všemožnými chorobami, a že všetci preto musia byť očkovaní všetkými dostupnými vakcínami na trhu.

Vojaci sa síce vracali s chorobami, ale vzniknutými z očkovania vakcínami: vysoké horúčky, extrémna slabosť, zažívacie problémy... Mnoho z nich sa zbláznilo v dôsledku post-očkovacej encefalitídy, ale lekári to nazvali „šok z výbuchov“, hoci mnoho z tých vojakov nikdy neopustilo americkú pôdu a výbuchy nezažilo. Vakcína proti záškrtu spôsobovala zápchu pľúc, zimnicu, horúčku, opuch, bolesti hrdla a dusenie v dôsledku obtiažneho dýchania, po ktorom nasledovala smrť. Telo sčernelo kvôli nehybnej krvi, ktorá mala vo fáze dusenia nedostatok kyslíka. Zo začiatku tomu hovorili čierna smrť. Ďalšie vakcíny spôsobovali iné reakcie ako paralýzu, poškodenie mozgu, kŕče lícnych svalov...

Všetci lekári a ľudia, ktorí žili v čase epidémie španielskej chrípky v roku 1918, hovoria, že to bola najstrašnejšia choroba, ktorú kedy svet videl. Silní muži, svieži a veselí, boli „jeden deň živí, a druhý mŕtvi“. Choroba mala charakteristiky moru pridaného k týfusu, záškrtu, zápalu pľúc, kiahňam, paralýze, a všetkým chorobám, proti ktorým boli ľudia očkovaní. Prakticky celá populácia bola očkovaná viac ako tuctom rôznych vakcín alebo toxických sér, ktoré vzhľadom na jedy, ktoré obsahovali, výrazne oslabili ich imunitný systém a spôsobili katastrofu.

Pandémia Španielskej chrípky trvala dva roky a bola držaná pri živote ďalšími jedovatými liekmi podávanými doktormi, ktorí sa pokúšali potlačiť symptómy. Chrípka zasiahla iba očkovaných. Tí, ktorí očkovanie odmietli, chrípke unikli a darilo sa im dobre. Keď bola španielska chrípka na svojom vrchole, všetky obchody, školy a firmy boli nakoniec zatvorené, a dokonca aj nemocnice, pretože lekári a sestry boli tiež zaočkovaní a boli chorí. Tí, čo sa nedali očkovať, chodili z domu do domu a robili čo mohli, aby zaopatrili chorých, pretože nebolo možné zohnať doktora. Ak by mikróby, baktérie, vírusy alebo bacily spôsobovali chorobu, mali by títo pomáhajúci neočkovaní, ktorí trávili denne hodiny v miestnostiach s chorými, ochorieť tiež. Ale chrípku nedostali a nepriniesli ani domov žiadne mikróby, ktoré by nakazili ich vlastné deti.

Je to hrozné, ale, žiaľ, pravdivé. Imunitný systém oslabený jedmi vo vakcínach spôsobil, že milióny ľudí sa nedokázalo ubrániť chorobe, ktorú vytvorili „oslabené“ vírusy vakcín.


Na záver

Hoci dnes sú fakty o oslabení prirodzenej ochrany imunitného systému človeka vakcináciou zastierané a nahradené mnohými účel plniacimi klamstvami podporujúcimi výnosný predaj vakcín, existuje stále veľa overiteľných správ o nebezpečenstve vakcinácie. Medzi najstaršie z nich patrí napríklad dokument z britských armádnych spisov z roku 1938, ktorý ukazuje, že medzi neočkovanými vojakmi nebol ani jediný prípad akejkoľvek formy črevnej horúčky (týfus), zatiaľ čo u očkovaných a "chránených“ vojakov sa vyskytlo 37 prípadov týfusu a 5 úmrtí. Následne po tomto zistení bolo v britskej armáde povinné očkovanie zrušené.

Je načase, aby už konečne všetky tie úmrtia a choroby zapríčinené vakcináciou a jej vedľajšími účinkami doviedli ľudí k poznaniu, že vstreknutím jedov do tela sa nedá docieliť trvalé zdravie, podobne ako sa nedá zlo vyhnať zlom. Vakcinácia priniesla ľudstvu vždy oveľa viac škôd ako úžitku. Snáď sa teda konečne poučíme z minulosti a nedovolíme, aby nás niekto zabíjal a oslaboval náš imunitný systém jedmi iba preto, že výroba vakcín je výnosný obchod.


Od 1.1.2010  0 návštev