O chápavých, nechápavých a napodobňujúcich

Strávil som v troch školách sedemnásť rokov a všimol som si, že sú ľudia chápavejší i menej chápaví. Tí druhí, ktorých bola väčšina, ktorí nemali vlastné pochopenie, boli nútení učiť sa veci naspamäť. Niektorí sa naučili memorovať celé strany z knižiek, možno mali výborné známky, ale aj tak veci nepochopili. Aj v živote sa správali podobne. Keďže nemali vhľad, naučili sa výborne napodobňovať. Vybrali si niekoho, kto sa im páčil a toho myšlienky podávali ďalej, jeho životný štýl napodobňovali. Či to bol spevák, umelec, či politický smer, či náboženská viera. Odvolávali sa na cudzie autority, nie na vlastné pochopenie. Stali sa z nich "veriaci", lebo verili tomu, koho napodobňovali, bez toho, žeby pochopili, čo robia. Tak vznikli ovečky, slepo napodobňujúce náboženské, ideové i kultúrne trendy. A tak tu máme všelijaké typy neznášanlivostí, nadradeností, bojov a konfliktov a to len preto, že ľudia nechápu, len slepo napodobňujú.

A tí chápavejší boli niektorí citovo vyrovnanejší, iní citovo nevyrovnaní. Citovo nevyrovnaní sme všetci, pokiaľ nie sme dokonalí, ale niektorí napriek nevyrovnanosti prejavujú súcit, iní súcit nepoznajú. Kto sa topí, zachraňuje v prvom rade seba, ale kto je len trochu hladný a uzimený, vie sa o svoje jedlo a deku podeliť. Takže tí chápajúci, ktorí zároveň boli citovo sa topiaci, ovládaní vášňami a neskrotnými túžbami, chamtivosťou a žiadostivosťou, tí používali svoju chápavosť na svoje egoistické ciele. Chceli viac vlastniť, viac mať, byť vyššie nad ostatnými. Aj sa im to podarilo, keďže nechápajúce masy sú ľahko ovládnuteľné. Takíto ľudia dnes vládnu svetu.

Ale pozor, sú tu aj chápavejší, ktorí prejavujú súcit. To sú tí, ktorí sa akurát netopia vo svojich vášňach a preto nerozhadzujú rukami okolo seba a nevykrikujú. Nechápavé ovečky sa čudujú, chápaví chamtivci neveria, ale je to tak, existujú aj takíto ľudia. Nepotrebujú sa povyšovať nad iných, nepotrebujú byť bohatší, než iní, dokonca vďaka svojej rozumnosti dokážu žiť skromnejšie než priemer a pri tom im nič nechýba. Je vám to divné? Ako to? Keď sú tak chápaví, prečo nevlastnia obrovské majetky? Pretože ich majetkom je vnútorné bohatstvo každého človeka. Ich pôdou je celá planéta a ich šťastím je prosperita celého ľudstva. Môže také čosi byť? Ba veru že hej. Tak, ako voda prichádzajúca do jazera z neho aj odteká, tak títo ľudia potrebujú svoje schopnosti postaviť nezištne do služieb ľudstva. Je to ich prirodzenosť. Tak, ako zdravý človek potrebuje menej opatery, než chorý, tak aj oni potrebujú menej majetku a pohodlia, než iní.

A kde sa schovávajú títo úžasní ľudia, schopní urobiť svet krajším? Možno sú tu všade okolo nás, ale ich nevidíme. Nechápavé masy nasledujúce trendy, ktoré vytvorili chamtivci, nemôžu ich rozpoznať, pretože nezapadajú do žiadneho z trendov, v ich očiach sú teda bezcenní. Možno niektorí sú vo väzeniach, kam ich usadili chamtivci, aby neskrížili ich plány. Ale možno, že títo úžasní Ľudia sú v nás, možno sme to my sami, možno je to naše lepšie Ja, ukryté pod nánosmi bahna a smetí. Veď predsa všetci cítime nejaký závan ich kvalít v sebe samom.

Ako teda očistiť svoje krajšie Ja od bahna a špiny? V prvom rade pestujme chápavosť. Chápavosť je priesvit Pravdy do našej mysle. Ak nemáme úctu k pravde, strácame chápavosť. Ak niečo odsudzujeme bez pochopenia, strácame chápavosť. Ak na niečom lipneme bez pochopenia, strácame chápavosť. Ak slepo nasledujeme to, čomu nerozumieme, strácame chápavosť. Ak sa pretvarujeme, hráme neúprimné divadlo, seba samého klameme. Ale ak prijímame veci také, aké vpravde sú, stávame sa chápavejšími. A ďalej pestujme citovú vyrovnanosť. Ako? Tým, že nezištne pomáhame iným, zhromažďujeme si pozitívnu energiu, nebeské peniaze v nebeskej banke. Pokiaľ máme v nebeskej banke niečo na konte, cítime sa fajn, pokiaľ sa nám konto minulo, je nám nanič a šťastie sa stráca. Treba účet doplniť. Pomoc musí byť nezištná, nesebecká a reálna, teda musí robiť ľudí vnútri šťastnejšími, inak nemá zmysel. Je ťažké urobiť ľudí šťastnejšími, lebo ľudia túžia po veciach, ktoré keby aj dostali, šťastnejší nebudú. To je príznak choroby zvanej hrabivosť. Jej opakom je spokojnosť. Čo je spokojnosť? Prijímať všetko, čo JE, BOLO i BUDE. Kto takto činí, zbaví sa špiny, jeho ríša neskláti sa.

Milí nechápajúci (čo sme v rôznej miere všetci). Nie je hriechom byť nevedomým, ale chybou je slepým napodobňovaním falošných vodcov pošliapavať pravdu a šťastie. Nasledujte pravdu, nie lož. A ako rozpoznám pravdu, keď nemám múdrosť? Pochopením, zážitkom, komunikáciou. Určite nie lipnutím, ani nie odsudzovaním, ani nie netoleranciou. Ale hlavne vedzte, že tí skutočne chápajúci nechcú byť ani viac, než ste vy, ani nechcú žiť vo väčšom prepychu a bohatstve, než žijete vy. Nedajte sa oklamať.

Milí chápajúci citovo nevyrovnaní (čo sme v istej miere všetci). Vedzte, či veríte, či nie, že dá sa žiť aj bez chamtivosti. Hľadajte a nájdete poklad v sebe samom. Ale ak chcete hrabať ďalej, narazíte, keď nechápajúci stanú sa chápavými. Už vám nikto nebude veriť a nikto sa na vaše fígle nenamotá. Všetci sa od vás odvrátia, pretože vás už nikto nebude potrebovať. Teraz vás potrebujú, pretože nemajú vlastné pochopenie a vy za svoju pomoc dávate si draho platiť. Tým ale dávate najavo, že nie ste skutočne chápajúci, len čiastočne.

A vy, chápajúci so súcitom, vy sa prebuďte v každom jednom človeku, rozmnožte sa a naplňte zem. Obrábajte ju a ona vám bude prinášať úrodu. Všetkým, bez vzájomných bojov, bez útlaku, v svornosti a vzájomnosti.

Milan Rusko

Od 1.1.2010  0 návštev