Moje zamestnanie v nemocnici si bezprostredne vyžaduje slovný kontakt s človekom. S človekom vzdelaným i tým menej, s človekom bohatým i tým menej, i s človekom, ktorý sa ocitol z určitých príčin na okraji spoločnosti. Pretože choroba, tá si nevyberá podľa spomínaných kritérií.
Dnes už málokto dokáže pri nutnom vybavovaní papierových procedúr vysloviť slová: Dobrý deň, prosím, ďakujem, do videnia... Sme stále viac zabetónovaní do seba. A od seba.
Ja - pretože to vidím inak, opakujem spomínané slová pri ľudskom kontakte ako papagáj, lebo tak je to správne a tak to má byť!
V jeden neobyčajne obyčajný deň, na opačnej strane môjho papierového územia, som jasne a zrozumiteľne počula pozdrav a následné slová: „Dobrý deň, mladá pani!“
Zbystrila som sluch a oči mi tajomne zažiarili. Nie však kvôli lichôtke – tá bola na mieste, ale práve kvôli akejsi milote a pokoji v hlase.
„Som tu správne?“ a následne mi ukazuje nevypísaný zdravotný formulár.
„Dobrý deň,“ odpovedám ja. „Celkom správne,“ doplním milo a na perách mi zahral smajling ako z amerického filmu.
V tejto zázračnej chvíli sme sa zmenili na pánov veľvyslancov slušnej krajiny, ktorá práve teraz nadviazala bilaterálny kontakt na najvyššej úrovni.
„Chvíľočku počkajte, prosím,“ oznamujem tomuto novému kolegovi. Medzi výmenou samých zdvorilých slov sme sa pozreli do tváre jeden druhému. Oči mi automaticky skĺzli na jeho ruky. Sú o čosi zamazanejšie ako vídam bežne - manikúra je pojem neznámy. Aj šaty nie sú práve vyžehlené... Mne to však v danej chvíli nevadí. Pretože diplomatický protokol je protokol!
„Ja mám času dosť. Len pokojne – pokoj lieči!“ snaží sa mi pomôcť pán veľvyslanec spod mosta.
Vyrazilo mi to dych! Pretože väčšina takzvaných domovcov a veľkodomovcov pristupuje k môjmu okienku netrpezlivo a podráždene.
Nebyť mojich profesionálnych kvalít, asi spadnem za počítač!
Podávam mu vypísaný zdravotný záznam s označeným bydliskom: bezdomovec. Vysvetľujem mu, kde sa nachádza príslušné nemocničné oddelenie. Ako milo sme sa zvítali, ešte milšie sme sa rozlúčili. Pripadal mi ako bytosť z iného sveta. Zo sveta, kde to najzákladnejšie a najteplejšie ľudské slovo nebývalo pod mostom, ale v živom, ľudskom srdci.